Česko-Slovensko (1918-1922)
Po vzniku Česko-Slovenska župy na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zostali v nezmenenom tvare a z veľkej časti s nezmenenými funkciami. Výnimku tvorili župy na južnom Slovensku - Rábska, Ostrihomská s Komárňanská - ktoré boli zlúčené do Komárňanskej župy, pretože z veľkej časti ležali v Maďarsku a župa Užská na východe, ktorej slovenská časť bola roku 1919 spojená so Zemplínskou župou (zvyšok Užskej župy ostal v Podkarpatskej Rusi). V súvislosti s hraničným sporom s Poľskom došlo aj k menším úpravám hraníc Oravy a Spiša.
Župné usporiadanie však bolo v novovzniknutom Česko-Slovensku len dočasným riešením. Župy mali značne potlačené svoje samosprávne funkcie a všetka moc bola sústredená do rúk vládou menovaného župana.
Na Slovensku v tomto období existovali tieto župy:
Bratislavská
Nitrianska
Trenčianska
Komárňanská
Tekovská
Turčianska
Oravská
Liptovská
Zvolenská
Hontianska
Novohradská
Gemersko-malohontská
Spišská
Abovsko-turnianska
Šarišská
Zemplínska
[upraviť]Česko-Slovensko - Veľžupy (1923- 1928)
Rozdelenie územia Slovenska bolo 01.01.1923 opäť zreorganizované, pôvodné župy zanikli a vzniklo šesť nových žúp (neoficiálne nazývaných veľžupy):
Bratislavská (sídlo Bratislava)
Nitrianska (sídlo Nitra)
Považská (sídlo Turčiansky Svätý Martin)
Zvolenská (sídlo Zvolen)
Podtatranská (sídlo Liptovský Svätý Mikuláš)
Košická (sídlo Košice).
Tematické okruhy:Český a slovenský stát |
Kategorie:***státní útvar |